Mediamatika a kultúrne dedičstvo

Bakalársky stupeň
denná a externá forma štúdia

Bakalárske štúdium mediamatiky a kultúrneho dedičstva je zamerané na štúdium základných teoretických východísk knižnično-informačnej vedy a ich aplikáciu do praxe. Cieľom je samostatne navrhovať a uplatňovať odborné prístupy a kreatívne využívať svoj potenciál najme v rámci vlastnej praktickej činnosti.

Študent získava základy z nových foriem (predovšetkým elektronickej) komunikácie s dôrazom na tvorbu mediamatických obsahov a prácu s nimi. Popri základnom zameraní na teóriu je dôraz kladený aj na princípy tvorby informácií, legislatívne aspekty a základy marketingu a manažmentu. Študent nadobudne aj základnú orientáciu v predmetoch širšieho spoločenského základu (filozofie, psychológie, estetiky, etiky) ako aj z masmediálnych systémov.

Povinne voliteľné predmety sú orientované na 3 smery = 3 špecializácie:

  • Informačno-technický smer: algoritmické myslenie, informačné siete, tvorba aplikácii pre web, architektúry zariadení, elektronické obchodovanie, webová analýza.
  • Mediálno-manažérsky smer: masmediálne systémy, mediálny ateliér, praktikum z mediálnej komunikácie, manažérske stimulácie, mediálna produkcia, typografia a editorstvo, vizuálna kultúra, audiovizuálna tvorba, datamining, semiotika médií, prirodzený jazyk.
  • Kultúrne dedičstvo: biografistika, slovenská literatúra, knižná kultúra, ochrana dokumentov, muzeológia a archívnictvo, vybrané kapitoly z hmotného kultúrneho dedičstva, kultúrne dedičstvo.

Študijný plán je koncipovaný tak, aby absolvent 1. stupňa knižnično-infomačných štúdií:

  • získal a pochopil teoretické a metodologické základy knižničnej a informačnej vedy,
  • pochopil princípy a funkcie informačných a komunikačných technológií,
  • vedel aplikovať teoretické poznatky odboru na praktickej a metodickej úrovni,
  • dokázal prezentovať a vysvetľovať otázky a princípy informačnej spoločnosti používateľom, organizovať svoje vlastné vzdelávanie, udržiavať kontakt s najnovšími poznatkami a vývojovými trendmi v odbore,
  • získal schopnosť samostatne vykonávať odbornú knižnično-informačnú činnosť, vykonávať metodickú, prieskumnú a analytickú činnosť, využívať najmodernejšie informačné a komunikačné technológie.

Súčasťou štúdia je aj absolvovanie predmetu odborná prax. Predmet odborná prax je odporúčané absolvovať v zimnom semestri posledného ročníka štúdia, kedy má už študent osvojené vedomosti a zručnosti z odboru potrebné pri komunikácii s praxou.

Získané vedomosti umožňujú kvalitným absolventom pokračovať v 2. stupni vysokoškolského štúdia.

Doktorandský stupeň
denná a externá forma štúdia

Jednotky študijného programu mediamatika a kultúrne dedičstvo sú zostavené tak, že zabezpečujú naplnenie odborného profilu absolventa. Zaručujú, že teoretické vedomosti spolu s doplňujúcimi vedomosťami, schopnosťami a zručnosťami sú plne v súlade s nosnými témami jadra znalostí študijného odboru 3.2.4 knižnično-informačné štúdiá v treťom stupni štúdia.

Doktorandský študijný program každého doktoranda je zostavený individuálne a pri jeho zostavovaní sa vychádza zo Študijného poriadku pre tretí stupeň vysokoškolského štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline.

Absolvovanie určeného počtu povinne voliteľných predmetov podľa individuálneho študijného plánu doktoranda, vykonanie dizertačnej skúšky a obhajoba dizertačnej práce sú podmienkami riadneho skončenia celého študijného programu.

Štruktúra jednotiek študijného programu umožňuje doktorandovi pripraviť sa na dizertačnú skúšku a spracovanie dizertačnej práce a jej obhajobu.

Povinné predmety štúdia sú koncipované tak, aby dochádzalo k postupnému rozvíjaniu vedomostí a zručností s rešpektovaním logickej nadväznosti a aby sa naplnili predpoklady pre uplatnenie prezentované v profile absolventa. Štruktúra povinne-voliteľných predmetov je koncipovaná tak, aby umožňovala profiláciu študentov do troch zameraní: kultúrne dedičstvo, mediálno-manažérske a informačno-technické zameranie. Zameranie je tvorené škálou minimálne ôsmich povinne-voliteľných predmetov, ktoré musí študent počas štúdia absolvovať. Súčasťou štúdia je aj absolvovanie predmetu odborná prax. Predmet odborná prax je odporúčané absolvovať v zimnom semestri posledného ročníka štúdia, kedy má už študent osvojené vedomosti a zručnosti z odboru potrebné pri komunikácii s praxou.

Magisterský stupeň
denná a externá forma štúdia

Magisterské štúdium v študijnom programe mediamatika a kultúrne dedičstvo je zamerané na štúdium nových foriem (predovšetkým elektronickej) komunikácie s dôrazom na tvorbu mediamatických informácií a prácu s nimi. Popri základnom zameraní na teóriu elektronickej komunikácie je dôraz kladený aj na princípy tvorby informácií, legislatívne aspekty (autorské práva, vytváranie legislatívneho rámca pre nové formy komunikácie a regulácia prostredia, ochrana súkromia) a obchodné aspekty (nová štruktúra hodnotového reťazca, elektronické obchodovanie s informáciami).

Študijný plán je koncipovaný tak, že absolvent 2. stupňa knižnično-infomačných štúdií:

  • ovláda teoretické a metodologické nástroje knižničnej a informačnej vedy,
  • vie aplikovať teoretické poznatky odboru na úrovni ich praktickej aplikácie, metodického usmerňovania a ich ďalšieho rozvoja,
  • kriticky analyzuje koncepty, princípy a metódy v odbore s cieľom zdokonaľovania metodológie knižnično-informačnej činnosti,
  • dokáže tvoriť koncepcie odborných knižnično-informačných činností, spracúvať analytické, metodické a rozvojové materiály, formovať a uplatňovať informačnú politiku na úrovni inštitúcie, regiónu a štátu,
  • vie aplikovať a modifikovať medzinárodné a národné normy a odporúčania v knižnično-informačnej činnosti,
  • vie analyzovať a udržiavať kontakt s najnovšími poznatkami a vývojovými trendmi v odbore, podieľať sa na výskume a vývoji, aplikovať najnovšie poznatky knižničnej a informačnej vedy do praxe.
  • získa schopnosť koncepčne usmerňovať a riadiť knižnično-informačné inštitúcie a systémy,
  • získa schopnosť metodicky usmerňovať a riadiť knižničné a informačné služby na celoštátnej aj medzinárodnej úrovni,
  • získa schopnosť pracovať so skupinami používateľov a podieľať sa na ich informačnej výchove,
  • získa schopnosť budovať a sprístupňovať informačné bázy dát na odborovej, regionálnej, celoštátnej i medzinárodnej úrovni,
  • získa schopnosť analyzovať, projektovať a riadiť knižničné a informačné systémy na úrovni organizácie, regiónu a štátu, podieľať sa na tvorbe a využívaní medzinárodných knižnično-informačných systémov,
  • získa schopnosť analyzovať štruktúru a obsah informačných zdrojov a dokumentov a navrhovať informačné modely pre knižničné a informačné systémy,
  • dokáže prezentovať a vysvetľovať otázky a princípy informačnej spoločnosti a pôsobiť používateľom knižničných a informačných inštitúcií,
  • dokáže efektívne pracovať ako jednotlivec, ako člen tímu a ako vedúci výskumného tímu,
  • dokáže dodržiavať etické princípy informačnej profesie a podieľať sa na ich tvorbe a zdokonaľovaní,
  • dokáže analyzovať a udržiavať kontakt s najnovšími poznatkami a vývojovými trendmi v odbore a organizovať si vlastné vzdelávanie.

Povinné predmety štúdia sú koncipované tak, aby dochádzalo k postupnému rozvíjaniu vedomostí a zručností s rešpektovaním logickej nadväznosti a aby sa naplnili predpoklady pre uplatnenie prezentované v profile absolventa. Štruktúra povinne-voliteľných predmetov je koncipovaná tak, aby umožňovala profiláciu študentov do štyroch zameraní: kultúrne dedičstvo, vizualizácia informácií , manažment informácií a nové médiá. Zameranie je tvorené škálou minimálne šiestich povinne-voliteľných predmetov, ktoré musí študent počas štúdia absolvovať. Súčasťou štúdia je aj absolvovanie predmetu odborná prax. Predmet odborná prax je odporúčané absolvovať v zimnom semestri posledného ročníka štúdia, kedy má už študent osvojené vedomosti a zručnosti z odboru potrebné pri komunikácii s praxou.

Získané vedomosti umožňujú kvalitným absolventom pokračovať v doktorandskom štúdiu.

© 2018 Fakulta humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline